Bez príboru

Práca ma zaviedla do krajiny, o ktorej som mal len mlhavé predstavy - Moldavsko - a hlavne do jej hlavného mesta Chişinău. Netušil som, v akej reči mi budú rozumieť, ako prijmú ruštinu, či aj tu bude spoločensky nutné si pripíjať mne nechutnou vodkou ako v celom bývalom Sovietskom zväze a vôbec čo ma v tejto zemi čaká po stránke kulinárskej.

Ako to už býva, skutočnosť bola lepšia, než moje vtedajšie predsudky aj voči tejto krajine a tak som si myslel, že ma žiadne vaux pas nečaká… ale ono ma počkalo.:-)

Stravovanie našej uzavretej spoločnosti bolo zaistené v hotelovej reštaurácii a obedy a večere boli viacchodové. Každému bol poskytnutý príbor v klasickom zložení lyžica, lyžička, nôž, nožík, vidlica, vidlička a tak som nečakal, že nakoniec budem musieť aj tak jesť rukami…

Pobyt v hotelu začínal večerou, nutno podotknúť, že dobrou. Napadlo by Vás však, že po konzumácii predkrmu si pri odoberaní taniera máte nožík a vidličku ponechať, prípadne po konzumácii polievky lyžicu, po konzumácii hlavného chodu nôž a vidlicu a po konzumácii dezertu lyžičku? (Nielen) mňa to nenapadlo a tak čašníci poodnášali všetko do kuchyne. Všetko bolo v poriadku až do raňajok, ktoré boli kontinentálneho typu. Výber bol dobrý, obsluha rýchla, len akosi nebolo čím konzumovať - chýbal príbor. Pri reklamácii tohto stavu som sa dozvedel, že ten mi predsa bol poskytnutý už včera pri večeri. Môj údiv bol neskonalý a spomienky ma vracali do mojej povinnej služby v armáde, kde skutocne som si príbor nosil do jedálne (mal, pravda, len tri položky). Keďže náhradný príbor bol zaistený až k obedu, nezostalo (nielen mne) nič iné, než sa cvičiť na návštevu Indie…

Nabudúce si budem pre istotu schovávať aj taniere…

PS:

Máte aj Vy radi praženicu?;-)