(Náplavky, náplavky), bulwary, (quais)
Milujem promenády po nábrežiach veľtokov. Pozorujem život v nich, pri nich, na nich a cez ne (vrátane dopravného ruchu; profesná deformácia;-)).
Mal som tú česť žiť zatiaľ na brehoch 4 veľkých (a splavných) riek v 4 veľkomestách.
Jednou z takých je aj Wisła, na brehoch ktorej som v hlavnom meste Poľska - Warszawa - strávil veľa času s fotoaparátom v ruke a (priznávam bez mučenia) aj s nápojom typu pivo alebo (a to skôr) víno.
Z iných miest som bol zvyknutý, že si na vhodnom (a technicky na to prispôsobenom) mieste na nábreží urobím pique-nique alebo (a to radšej) využijem služieb miestneho pohostinstva na brehu rieky.
Neinak bolo tomu aj na nábreží tejto rieky. (Tá je tu síce splavná, ale pre vodnú dopravu veľmi nevyužívaná.) Zatiaľ čo jej pravý breh je (úmyselne) ponechaný v prírodnom stave, ľavý je regulovaný do podoby tzv. bulvárov (má to aj určitý symbolický význam - centrum mesta a aj život sa odohráva na tomto brehu a aj celú krajinu rieka Wisła delí na tú vyspelejšiu (ľavobrežnú, západnú) časť a na tú druhú (pravobrežnú, východnú), zaostalejšiu (nie nepodobné situácii v Maďarsku s riekou Duna)).
Na nich sa nachádza celkom slušné množstvo rôznych sezónnych občerstvovní a niektoré z nich ponúkajú aj alkoholické nápoje (prohibícia v Poľsku silne reguluje predaj alkoholu - je potrebné mať extra licenciu na predaj piva, extra na predaj vína a extra na predaj ostatného alkoholu - a aj jeho konzumáciu); každá z nich však má (pochopiteľne) možnosť externého posedenia (ide o výletnú záležitosť) a niektoré aj poležania (na lehátkach).
Potiaľto by to bolo v poriadku.
Problém však okamžite nastal, keď som si v bare zakúpený nápoj vzal z externej časti baru bližšie k vode, kde sedeli iní výletníci so svojimi nápojmi (prevažne nežnejšieho pohlavia, čo je tu celkom bežný jav - muži pijú doma vodku a ženy v baroch svoje rôzne mixy (vrátane piva so sirupom a so slamkou;-));-)). Do (snáď ani nie) minúty bol totiž u mňa nejaký orgán a jal sa mi vypisovať pokutu.
Prečo?
Robím nejaké verejné pohoršenie?
Nie (bohužiaľ;-)).
Som na nejakom zakázanom mieste?
Nie.
Vlastne áno!
Orgán totiž skontroloval obsahy nápojov nás všetkých rôznymi senzorickými metódami (čuch a zrak; chuť a hmat si nedovolil a sluch mu bol k ničomu) a ten môj vyhodnotil ako problémový.
Bolo to totiž víno a víno je čo?
Víno je alkohol.
A alkohol je čo?
Alkohol je v Poľsku na verejnosti zakázaný (teda mimo vyhradené miesta, ako bolo aj tá terasa baru).
Bol som teda na zakázanom mieste (a ak nie ja ako taký, tak môj nápoj určite;-)).
Pýtate sa, ako je možné, že sa orgán tak rýchlo dozvedel o mne?
Aj ja som sa pýtal a vysvetlenie miestnych slečien ma dosť zarazilo.
Chápem, že asi každý z nás má nejakú úchylku (ja ich mám tiež dosť), ale tráviť svoj voľný čas jazdením na bicykli po nábreží len preto, aby som iniciatívne pozoroval, kto s akým nápojom opúšťa nezakázaný priestor a ešte iniciatívnejšie to hlásiť orgánovi, tak to by ma nenapadlo - až takú úchylku teda nemám.
Nie tak onen iniciatívny sezónny bicyklista, ktorého bystrému oku môj nápoj neušiel…
PS:
Viete, čo je zaujímavé?
V Poľsku je všeobecný zákaz konzumácie alkoholu na verejnosti (mimo teda oné vyhradené miesta).
A viete, na aký obchod narazíte najčastejšie?
Volá sa "Alkohole Nonstop"... čo v ňom asi tak predávajú... a kedy?;-)