Peniaze na útratu

Máte chuť na streetfood alebo dávate radšej prednosť reštaurácii, samoobslužnej a niekedy aj luxusnej?

Pracoval som svojho času v krajine púšte a stepi - Kazachstan - a to najčastejšie v jej vtedajšom hlavnom meste Almaty.

Ako je mojim zvykom, súčasťou akejkoľvek mojej návštevy (turistickej, pracovnej, životnej) akejkoľvek krajiny je poznanie jej gastronómie, teda jej kuchyne a jej zvykov. Nebolo tomu inak ani tu a tak som sa vybral aj do ulíc a aj do reštaurácií. Zatiaľ čo však stravovanie na ulici nekladie žiadne vysoké spoločenské nároky (oblečenie, chovanie), v reštaurácii je tomu inak. Totižto tak, ako v zemi, kde žije veľmi málo veľmi bohatých a veľmi veľa veľmi chudobných ľudí, chýba stredná vrstva, tak chýba aj stredná vrstva v sieti reštaurácií. Ja, neznalý zo začiatku toho, som sa vybral (s presvedčením, že je všetko v poriadku) na návštevu reštaurácie v dress code casual, ako je mojim zvykom. Udivilo ma síce, že všetci ostatní hostia sú odení v dress code casual business a lepšom, ale neprikladal som tomu veľký význam… do doby, než sa ma pri objednávke konzumácie čašníčka tretíkrát spýtala, či skutočne mám na zaplatenie a tretíkrát zdôraznila, že to jedlo je skutočne drahé.

Nebudem tu porovnávať kúpne sily podľa regiónov sveta, pretože problém bol inde. Celý tkvel v mojom (pre miestne pomery) nevhodnom oblečení, vyvolávajúcom dojem insolventného človeka pre návštevu reštaurácie (akejkoľvek v krajine, nielen tejto). Od vystrnadenia z reštaurácie ma záchranil len môj zjavne cudzinecký design a prízvuk.

Nutno však dodať, že vo finále všetko dobre dopadlo, sprepitné bolo viac, než uspokojivé (a pri ďalšej návšteve obsluha zdvíhala iniciatívne aj moju posmrkanú vreckovku, omylom mi na podlahu spadnutú.);-)