Pivo alebo po papuli?

V roku 1989 padla tzv. železná opona a i ja som sa vybral poznávať do tej doby zakázaný svet. Bol som samozrejme plný elánu a prázdny financií. Povinnou mojou výbavou tak boli potraviny a nápoje, vrátane, samozrejme, piva.

Preplavil som sa do marockého prístavu Tandja a ocitol som sa tak prvýkrát v živote mimo európsky kontinent… a mimo do tej doby mi známe, európske vzorce chovania, aj keď Európa bola doslova (i obrazne) na dohľad… aspoň ja som nerozpoznal podľa designu Španiela od Marokánca a už tobôž nie kresťana od moslima.

Pokračoval som ďalej do vnútrozemia vlakom, k môjmu údivu krajším a rýchlejším, než som očakával a než som z domova poznal. Niesol francúzsku pečať a tak som sa vôbec necítil nijak exoticky. Cestoval som spolu s mladými miestnymi študentmi, študujúcimi vo Švajčiarsku a teda (nielen) európske reálie znajúcimi. Bavili sme sa veľmi dobre a vzájomne obohacujúco - zaujímal ich napr. aj život za bývalou železnou oponou.

Každopádne ma aj tu dohnal hlad a tak som otvoril batoh a čoby slušne vychovaný som ponúkol spolucestujúcich mladých študentov moju potravinovú a nápojovú zásobu… typicky československú, samozrejme.

To som však nemal urobiť… Ponuka na nátierku ešte roztržku nevyvolala, aj keď som si naivne myslel, že ich na jej obale zaujímajú nutričné hodnoty. Vysvetlenie, že ich zaujíma jej zloženie, resp. z akého mäsa je vyrobená, mi malo byť varovaním....

Nebolo… a tak som ponúkol ešte pivo, s ospravedlnením, že nie je správne chladené.

V ten moment bola priateľská atmosféra z oddielu vo vagóne preč, akoby zmizla v jeho klimatizácii. Nechápal som, čo sa deje a to ani potom, čo mi bola vysvetlená podstata islamu - však stačilo slušne odmietnuť, resp. s oným vysvetlením, bez zbytočnej militarizácie situácie.

Všetko zlé je na niečo dobré - predstava, že by mi islam nevysvetľovali mladí, v Európe študujúci Marokánci, ale ich rodičia, za ktorými tým vlakom išli, ma vôbec nenapĺňa túžbou.;-)