Tranzit

Odjakživa som miloval anomálie a rôzne mimoriadnosti. K nim patrí napr. i existencia miništátov, pri veľkosti ktorých je Slovensko nekonečné.

Rozhodol som sa teda pre návštevu aj Lichtenštajnska a jeho hlavného mesta Vaduz.

Už doprava do tohoto miništátu bola zaujímavá. Opäť som totiž využil vlak, konkrétně diaľkový (Wien Westbf. - Zürich HB), spojujúci Rakúsko a Švajčiarsko (teda susedné zeme Lichtenštajnska), ktorý cez túto zemičku tranzituje, samozrejme cez jej hlavné mesto.

Opustili sme poslednú rakúsku stanicu Feldkirch a ja som sa vzápätí začal chystať na vystúpenie v tej nasledujúcej, už lichtenštajnskej, jedinej v zemi (Schaan-Vaduz). Aké však bolo moje prekvapenie, keď vlak (v ktorom som na predstavku, pripravený vystúpiť, stál) touto stanicou prehučal bez pribrzdenia, tobôž aby v nej zastavil. Zastavil až za chvíľu v tej nasledujúcej menom Buchs… lenže tá už je za pohraničnou riekou Rhein, vo Švajčiarsku, ktorého návštevu som tentokrát vôbec neplánoval… Nikdy by ma nenapadlo, že v hlavnom meste nejakého štátu vlaky nezastavujú, že jeho hlavnú stanicu prebehnú bez mihnutia oka.

Nezostalo mi nič iné, než sa prvým miestnym vlakom do Lichtenštajnska vrátiť. (V Lichtenštajnsku totiž zastavujú iba tieto miestne vlaky.) Vyriešil som nastalú nečakanú situáciu so švajčiarskymi orgánmi a Švajčiarsko urýchlene opustil.

To bola moja prvá skúsenosť s touto minikrajinou.

Druhá nastala pri rozhovore s miestnymi ľuďmi. Tí sa ma totiž samozrejme spytovali na môj pôvod. Vysvetlil som im, kde a čo to je Slovensko;-). Boli spokojní, keďže z masmédií vedeli, že práve nedávno Slovensko a Lichtenštajnsko nadviazalo konečne diplomatické styky. O existencii aj môjho druhého cestovného pasu (českého) v mojej kapse som im po tomto rozhovore radšej ani nepovedal, keďže síce boli v to samé obdobie nadviazané diplomatické styky aj medzi Českom a Lichtenštajnskom (do tej doby Lichtenštajnsko neuznávalo českú suverenitu a blokovalo ho v rôznych medzinárodných organizáciách), ale vzájomná atmosféra bola stále napätá a nie je dobrá dodnes.

(Po 2. svetovej vojne boli totiž majetky Lichtenštajnovcov v Česku (a aj v Poľsku) zhabané. Lichtenštajnsko sa snažilo dokonca zabrániť vstupu Česka do Európskej únie (ako člen Európskeho ekonomického priestoru), pokiaľ Česko nezruší Benešove dekréty a nevráti zhabané majetky (pozemok o veľkosti cca 1 600 km² a rôzne hrady a zámky). K tomu však dosiaľ nedošlo.)

Je dobré si pred návštevou cudzej krajiny zhromaždiť rôzne informácie o nej, že?

PS:

(Samozrejme k nim patria aj tie z cestovného poriadku vlaku, mieriaceho do nej…;-).